Pod lampou KK Race - #2 KK_LongiSVK

V druhej časti seriálu Pod lampou KK Race vyspovedáme juniora KK Race – LongihoSvk. Čo všetko nám prezradil jeden z najmladších členov KK race? Oliver Longauer, študent strednej školy, ročník narodenia 2002.

Ahoj Oliver, veľká väčšina jazdcov na KK Race má okolo 30 a viac rokov. Niektorí aj viac. Ty máš čerstvých 18. Ako si sa dostal ty práve k racing hrám ?

Moja láska k motoršportu začala v roku 2008 vďaka F1ke, konkrétne mi utkvela v pamäti ako prvá reálna spomienka VC Talianska, ktorú toho roku vyhral Sebastian Vettel na Toro Rosso. Od tej doby sa len vášeň prehlbovala, skrz napríklad návštevu VC Maďarska 2009. Čiže v zásade od mala som bol fanúšikom okruhového pretekania. A zároveň s tým ma to čoraz viac lákalo za volant, a simracing je skvelý variant. Najviac som sa v tomto smere rozvinul na známej platforme rfactor, kde sme s priateľmi bojovali v takom našom malinkom turnaji x krát do týždňa, hlavne s monopostami F1 z rôznych období, ktorej som verný dodnes, avšak už nemám toľko času sa mu venovať. A tu vznikol môj presun na GTS, ktoré nevyžaduje toľko času, a pripojenie sa ku komunite KK Race, ktorá ma prijala medzi seba, i keď je pravda že som dosť možno najmladší stály člen.

Nejazdíš na gamepade, predpokladám už Rfactor si hral na volante. Pritom nevlastníš vodičský preukaz. Nepociťoval si to v začiatkoch ako nevýhodu?

Mal som to šťastie že som sa naučil narábať s volantom v mladom veku, kedy sa niečo naučiť je jednoduchšie. Bolo dôležité, že ten proces učenia bol postupný a nikam som sa nemusel hnať, nakoľko som sa sústredil len najprv na samostatné jazdenie a len to, aby som sa naučil správne s ním narábať. Najväčší zádrhel boli pedále, ale nakoniec som sa dostal aj cez to. Práve naopak to dnes pociťujem ako výhodu, dovolím si tvrdiť že vďaka tomu sú mnohé súboje na trati pre mňa omnoho prirodzenejšie, a vďaka tomu sa mi darí predchádzať aj množstvu konfliktov na trati.

Na svoj vek pôsobíš veľmi vyzreto, na trati nepôsobíš  agresívne ako sa stáva u mladých dravcov. Kde si sa tak v GTS vyjazdil a ako si narazil na KK Race?

Je bohužiaľ smutnou realitou, že väčšina mladých jazdcov nerešpektuje takú tú závodnú etiketu, nepísané pravidlá. A práve to je to, čo mnohým jazdcom neumožňuje sa kontinuálne v pretekoch zlepšovať. Základom okruhového jazdenia podľa mňa nie sú tie pravidlá ktoré sú spísané, ale práve tie gentlemanské. Na KK Race som narazil úplnou náhodou na všeobecnom GTS fóre, stal som sa členom, ale dlho som preteky nejazdil. Tých pár mesiacov som venoval práve učeniu na GTS, najazdil som veľa kilometrov samostatne na trati, a až potom som sa začal zúčastňovať pretekov. A to je podľa mňa správna cesta aj pre mnohých začínajúcich jazdcov.
(Dnes pre začínajúcich jazdcov máme funkčnú KK Racin School – pozn. redakcie)

Do povedomia sledujúcich KK Race si sa dostal hlavne výkonmi v šampionáte Superformula. Získal si tam dokonca pódiové umiestnenia. Ako ty spomínaš na tento pre teba vydarený šampionát? Čerpal si zo skúsenosti z F1 pretekov z rFactora?

Na tento šampionát mám veľmi krásne spomienky. Monopost SF19 bol výborný a užil som si preteky s ním. Už hneď na začiatku som mal šťastie na dobrého "šéfa tímu" v podobe Romana Pekáreka. Od nášho tímu KCMG carrozzeria sa v zásade absolútne nič nečakalo. Zrazu do posledného preteku som mal nastúpiť ako jazdec, ktorý bojoval o umiestnenie v TOP5. Preteky na Autopolise a Fuji kde som sa umiestnil 2 pódiové umiestnenia považujem za tie najlepšie z mojej strany, ktoré som zatiaľ v rámci KK Race odjazdil. Samozrejme, vplyv na to malo aj množstvo najazdených kilometrov na rfactore. Avšak je to hlavne o mojom jazdeckom štýle, ktorý bol mojou najväčšou devízou. Na druhú stranu ma však tento môj jazdecký štýl pochováva v GRST3, a na výsledkoch sa to dosť viditeľne podpisuje.

Presne GrST3 sa týka ďalšia otázka. Formulové monoposty Ti veľmi sedia, no v plechových autách kategórie GR3 a Gr4 sa zatiaľ trápiš. V čom vidíš detailne svoje nedostatky v tomto šampionáte?

Alfou a omegou môjho problému je to, z čoho som ťažil s monopostami SF19 - môj jazdecký štýl. Kvalifikácia je v poriadku, umiestňujem sa pravidelne v TOP3 alebo TOP5. Avšak v preteku nastáva obrovský problém, aj s nedostatočným tempom, ale aj s vysokou mierou degradácie pneu vďaka môjmu jazdeniu "á la Alonso", zároveň auto strieľam na skorší apex zákruty. Zároveň cítim veľký tlak zo strany očakávania tímu that1stream, ktorý ma najal ako jazdca, ktorý im pomôže zabojovať o najvyššie priečky v šampionáte. Táto kombinácia je pre mňa zatiaľ zabijakom, cez čo sa neviem preklenúť. Z toho vznikajú aj mnohé zbytočné chyby, ako napríklad v slávnej "šikane smrti" na okruhu Dragon Trails počas kvalifikácie. Samozrejme dostávam podporu v rámci tímu, ale aktuálne moje výsledky sú veľmi frustrujúce a snažím sa každý deň pracovať na zlepšeniach.

V dnešnej dobe sa simracing dostáva veľmi do popredia a presakujú informácie, že automobilové nadácie chcú cez simracing hľadať talentov. Tvoj vek k tomu priamo ponúka. Premýšľal si niekedy investovať častréningu a skúsiť sa prebojovať na podobné podujatie napríklad ako Nolimit? (V4 finále)

Úprimne povedané som nad tým rozmýšľal viackrát. V rôznych sériách na rôznych platformách sa ponúkajú rôzne možnosti, ktoré by boli teoreticky pre niekoho ako ja zaujímavé. Otázka však stojí tak, že či idem do toho vraziť ten potrebný čas. Predsa len, venoval som sa dlhodobo na vyššej športovej úrovni šípkam, ktoré stále sú v mojom živote prioritou, i keď už viac ako rok zápasím so zranením, ktoré mi nedovoľuje sa šípkam venovať, a taktiež ma to trochu ovplyvňuje aj pri simracingu. Avšak otvorene poviem, ak by nastala situácia žeby som sa simracingu chcel venovať výraznejšie, určite by to nebolo v rámci série Gran Turismo, týmto smerom sa nechcem uberať. Lákavejšie je stále sa "vrátiť domov", rFactor 2 ponúka veľmi zaujímavé šampionáty aj čo sa týka mojich preferencii, čiže monopostov. Jedným dychom však chcem dodať, že je tu aj výrazný faktor toho, či by som mal na to tie potrebné kvality. Nikde nie je záruka, že s viacej časom by som výrazne zrýchlil, môže sa kľudne stať žeby som sa prepadol nižšie. S takouto frustráciou sa zápasí ťažko, čo už konkrétne poznám aj práve z tých spomínaných šipiek.

Máš v rámci KK Race nejakého pilota, ktorého uznávaš a snažíš sa od neho učiť?

Uznávať by sme mali každého pilota na trati, ktorý si ctí všetky nepísané pravidlá pretekania. Bez toho sa na okruhoch nedá jazdiť na solídnej úrovni. Sú ale samozrejme jazdci, ktorých keď stretnem na trati, ale aj mimo nej, tak si ich hodnotím a vážim o niečo viac. Keď vidím v blízkosti seba na trati Juraja Čiča, tak mi srdce plesá, lebo nás na 99% čaká súboj na trati, kde jeho správanie je na učebnicovej úrovni, a ak sa stane chyba, tak sa k nej stavia priamo čelom. Ján Navrátil je tiež človek hodný veľkého uznania, jazdec ktorý jazdí na top úrovni na okruhoch aj na erzetách, čo si vyžaduje dve úplne odlišné sady schopností. Sú tam mnohí ďalší, Roman Pekárek a Jiří Kujal ako "team bossovia", tímoví kolegovia Pavel Švejda a Mário Straka, samozrejme všetci ďalší top jazdci za ich výkonnosť, ale Ján "Gagne" Navrátil a Juraj Čičo sú na vrchole mojej osobnej mienky.

Presuňme sa z virtuálneho života do reálu. Už si načrtol šport ktorému sa venuješ. Ako sa dostane mladý človek k šipkám, športu ktorý širšia verejnosť veľmi nesleduje a nie k populárnym športom ako futbal,hokej,tenis atď?

Jeden môj priateľ hovorí, že keď už sa raz človek dosť nakazí "šípkarským bacilom", tak už sa nedá inak než začať hrať. Ja som sa prvý raz dotkol šípiek pred 10 rokmi, mal som 8 rokov, dokonca som v rámci školy kde sme povinne robili tzv. ročníkové práce robil svoju prácu v tej dobe práve o šípkach. Ja som dlhodobo hľadal kde by som sa uchytil v rôznych športoch, úspešne sa mi podarilo hrať za Topoľčaných na MSR v T-Balle čo je v zásade prípravka pre decká do 10 rokov na bejzbal, celkom nádejný som bol aj ako florbalový brankár, čo občas keď je príležitosť tak si zachytám dodnes. Avšak šipky boli niečo, čo ma chytilo za srdce. Sranda je, že za to mohlo len jedno obyčajné vysielanie úplne náhodného turnaja na Eurosporte. Šípky sa stali v zásade od 14tich rokov úplne pevnou súčasťou môjho života. Chodenie po turnajoch, aj mimo Slovenska, nejaké drobné úspechy. Líder slovenského rebríčka do 18 rokov. A dodnes, aj keď mi to zranenie nedovoľuje hrať, tak sa šípkam venujem ďalej, či už ako divák-fanatik alebo ako administrátor najväčšej ligy pre mládež na Slovensku, Nitrianskej šípkarskej juniorskej ligy.

Aká je šanca stať sa v šipkách profesionálom akých poznáme práve z TV?

Tak jedno číslo bohužiaľ hovorí jasne. Na Slovensku máme 0, slovom nula, profesionálnych hráčov v histórii PDC ktorý by sa živili čisto len šípkami, čo je organizácia združujúca práve profesionálnych hráčov. Táto elita sa každý rok skladá len z 128 členov, kde vždy spodná polovica stratí tzv. PDC Pro Tour kartu, ktorá znamená, že sa na tých špičkových turnajoch môže človek zúčastniť. A poviem to tak, že záujem o tých cca 20-30 voľných kariet každý rok je taký, že sa kvalifikácii zúčastňuje tak 1000 hráčov, ktorí majú tú kvalitu aby tam hrali. Čiže v skratke, je to extrémne ťažké, chce to naozaj tú najvyššiu kvalitu a ešte k tomu aj to "štestíčko". Práve v Čechách sa to prvému hráčovi už podarilo, takže je tu nádej, že v tomto trende sa to podarí už aj na Slovensku. A možno to budem zrovna ja :P

Držíme palce! Čaká nás posledná otázka. Čo ty a autoškola? Kedy využiješ znalosti z KK Race na slovenských cestách?

Autoškola je už v zásade v mojom pláne, priam že čoskoro. Je dokonca dosť možné, že to príde už v Marci alebo Apríli, takže v lete aby som už mal pekne na to "štempel" že som zodpovedný vodič. Ale tak všetci to poznáme, niet nad to keď to na skúške zdochne, ideálne na nejakej fajnovej križovatke. Snáď sa takému excesu vyhnem a budem trhať asfalt aj na slovenských cestách. I keď, trhať asfalt radšej nie, už aj tak ho tu máme málo....

Držíme palce nech sa vyhneš problémovým rozjazdom na križovatkách, hlavne na skúškach chladnú hlavu. Ďakujeme za rozhovor

Ďakujem veľmi pekne.